"Ak bude daň diskriminovať americké firmy, vyhradzujeme si právo zaviesť odvetné opatrenia," povedal
pre Hospodářské noviny pod sľubom anonymity americký vládny zdroj s
tým, že USA v českom návrhu digitálnej dane diskrimináciu skutočne
vidia. A to preto, že by ju museli platiť najmä americké spoločnosti ako
Google či Facebook.
Digitálna daň sa zameriava na veľké technologické firmy, ktoré svoje
služby predávajú po celej Európe, tržby ale kumulujú a zdaňujú výhodnou
sadzbou iba vo vybraných krajinách, napríklad v Írsku. Štáty, v ktorých
tieto podniky peniaze skutočne utŕžia, tak na daniach nedostanú takmer
nič. Nakoľko sa Európska únia na jednotnej digitálnej dani zatiaľ
nedohodla, rozhodli sa niektoré krajiny zaviesť daň samy.
V Česku by mala začať platiť už od polovice tohto roka, pričom firmy by
mali odvádzať 7 % z tržieb. Podľa ministerstva financií daň prinesie
štátnemu rozpočtu 5 miliárd Kč (198,83 milióna eur) ročne.
Američania zatiaľ s hrozbou zavedenia odvetných ciel voči Česku verejne
nevystúpili. Francúzsku, ktoré digitálnu daň schválilo už vlani, ale
opakovane pohrozili uvalením ciel na vybrané francúzske výrobky dovážané
do USA. "Zdôrazňujeme, že sa to týka všetkých krajín, ktoré chcú daň zaviesť," vyhlásil americký vládny zdroj.
Washington nechcel uviesť, aké vysoké clá by mohol uvaliť a na aké
výrobky. Pre HN to potvrdilo aj české ministerstvo financií s tým, že mu
americkí diplomati iba všeobecne oznámili, že Spojeným štátom sa
digitálna daň nepáči a sú na ňu pripravené odpovedať.
V prípade Francúzska Američania chystajú 100-percentné clá na tovar v
prepočte za viac než 54 miliárd korún. Ide o clá na typické francúzske
produkty ako šampanské, syry alebo luxusnú módu. Francúzsko pritom
zavádza 3-percentnú daň, zatiaľ čo česká sadzba má byť spomínaných 7 %.
Na to upozorňujú aj českí podnikatelia, ktorí sa americkej odvety obávajú. "Je fatálny nezmysel, že sadzba je navrhnutá na 7 %. Keby to boli 3 %, tak je to ešte akceptovateľné," povedal pre HN hlavný akcionár firmy Linet Zbyněk Frolík, ktorého spoločnosť dodáva do USA najmä nemocničné postele.
"My ako vývozcovia do USA budeme robiť všetko možné, aby sa v takejto podobe daň v Česku neodhlasovala,"
dodal s tým, že spolu s ďalšími podnikateľmi plánuje presviedčať
poslancov aj senátorov zo všetkých politických strán. Ak by Trump uvalil
daň vo výške niekoľkých desiatok percent a týkala by sa aj výrobkov
Linetu, biznis firmy by v USA podľa Frolíka úplne skončil.
Pre riziko poškodenia českých firiem sa chystaná daň nepáči ani českej
Hospodárskej komore. Tá varuje, že Česko by ju nemalo zavádzať
samostatne, ale malo by k nej pristúpiť až vtedy, ak by došlo k zhode na
medzinárodnej úrovni. Rovnaký názor majú aj Američania - chcú, aby
štáty počkali, až sa na spôsobe zdanenia digitálnych firiem zhodne
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Ako povedal hovorca Hospodárskej komory Miroslav Diro, "dôsledkom
českej iniciatívy by mohla byť ťažko zahojiteľná strata trhov pre
českých podnikateľov, strata konkurencieschopnosti, nižší prílev
zahraničných investícií a tak ďalej. A to všetko pre pár miliárd korún".
(1 EUR = 25,147 CZK)